Práca nadčas - práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

O nadčasoch hovorí Zákonník práce. Ten presne stanovuje časové intervaly, kedy je možné pracovať nadčas a zamestnanec i zamestnávateľ ich musia dodržať. Nie vždy sa však práca, ktorá je vykonávaná nad limit bežného pracovného času, považuje za nadčas. V akých prípadoch o nadčas nejde? Na aký príplatok má zamestnanec po odpracovaní nadčasu nárok?

Čo je práca nadčas?

Prácou nadčas sa rozumie predĺženie pracovnej doby vo vybraných pracovných dňoch. Ide v podstate o prácu, ktorú zamestnanec vykonáva nad rámec určeného týždenného pracovného času. Podľa Zákonníka práce nesmie práca nadčas presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac 4 mesiacov, ktoré nasledujú po sebe. Zamestnávateľ sa však môže so zástupcami zamestnancov dohodnúť aj na dlhšom období, najviac však na 12 po sebe idúcich mesiacov.

Kto môže a nemôže pracovať nadčas?

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť výkon práce nadčas vtedy, ak ide o prípad prechodnej alebo naliehavej zvýšenej potreby práce alebo vtedy, ak ide o verejný záujem. V takom prípade môže byť nadčas nariadený aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami alebo aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa však nesmie skrátiť na menej ako osem hodín. Na druhej strane zamestnávateľ nesmie nadčas nariadiť:

- zamestnancovi, ktorý pracuje na dohodu

- zamestnancovi so skráteným pracovným časom

- zamestnancovi vykonávajúcemu rizikovú prácu

- tehotnej zamestnankyni

- mladistvému vo veku od 15 do 18 rokov

- zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky

- osamelému zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov

Nadčasy a mzda

Podľa Zákonníka práce má zamestnanec za prácu vykonanú nadčas nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 25% jeho priemerného mesačného zárobku. Pokiaľ zamestnanec vykonáva rizikovú prácu má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 35% z jeho priemerného mesačného platu. Na základe dohody so zamestnávateľom však zamestnancovi nemusí byť mzdové zvýhodnenie za nadčas vyplatené peňažne, ale vo forme náhradného voľna. To však musí vyčerpať najneskôr do troch mesiacov. Náhradné voľno je možné udeliť iba v takom rozsahu, v akom má zamestnanec nadčasy. Ak napríklad odpracoval nadčas 6 hodín, potom aj náhradné voľno bude v rozsahu 6 hodín.

Aké sú práva a povinnosti zamestnanca pri nadčase?

Za celý rok môže zamestnanec pracovať maximálne 150 hodín naviac. Nad 150 hodín môže zamestnanec pracovať nadčas iba vtedy, ak s tým sám súhlasí, avšak najviac 400 hodín za rok. Za prácu, ktorú odpracoval navyše mu okrem mzdy patrí aj príplatok buď 25% alebo 35%, ako bolo spomínané vyššie. Nad rámec ustanoveného pracovného času môže aj cez víkendy. Prácu nadčas môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť len v nevyhnutom prípade, inak môže zamestnanec výkon práce nadčas odmietnuť. Ak tak urobí, nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak sankcionovaný.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Práca nadčas, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nariadi, nesmie presiahnuť čas ustanovený zákonom, inak mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce. Podľa zákona (§ 99 ZP) je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času, kde musí okrem iného evidovať aj prácu nadčas. O potrebe výkonu práce nadčas by mal zamestnávateľ svojho zamestnanca informovať v dostatočnom časovom predstihu. Ten však nie je v zákone presne špecifikovaný.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku 30 minút a to aj vtedy, ak ide o prácu nadčas. Ak zamestnávateľ dáva zamestnancovi nadčas na základe príkazu a nie dohodou oboch strán, mal by tak urobiť písomne. Písomnú formu síce zákon neprikazuje, ale v praxi je to vhodný spôsob ako sa vyhnúť možným sporom.  

Čo sa za nadčas nepovažuje?

Nie každá práca, ktorá sa vykonáva nad rámec určeného pracovného času je považovaná za nadčas. Zákonník práce totiž hovorí aj o výnimkách, ktoré nadčasom nie sú. Ide najmä o prácu, ktorú:

- zamestnanec vykonáva po pracovnom čase preto, lebo ju nestihol vykonať počas bežnej pracovnej doby

- zamestnanec vykonáva v dôsledku nadpracovávania pracovného voľna, ktoré mu zamestnávateľ na jeho žiadosť poskytol

- zamestnanec vykonáva nadčas s nesúhlasom zamestnávateľa

- zamestnanec vykonáva z toho dôvodu, že minule nepracoval kvôli nepriaznivému počasiu (napr. stavebné práce a pod.)