V súčasnosti sa u nás čoraz viac polemizuje nad otázkou skrátenia pracovného týždňa na štyri dni. Čo by to znamenalo pre zamestnancov a zamestnávateľov? Zostala by mzda rovnaká alebo by, naopak, klesla? Aký vplyv by mal kratší čas v práci na naše zdravie? Pozrite sa s nami na výhody a nevýhody skrátenia pracovného týždňa na štyri dni.
Kým u nás sa o ňom len uvažuje, v iných krajinách je skrátený pracovný týždeň bežnou záležitosťou. Napríklad Francúzsko, Belgicko, Švédsko či Dánsko už v minulosti zaviedlo podobnú zmenu. Nemôžeme sa však sťažovať. Štáty ako Thajsko, Turecko, Egypt, Irán a mnoho ďalších si od práce veľmi neoddýchnu. Ich pracovná doba totiž často presahuje viac ako 45 až 50 hodín týždenne. Čo ak by sa však na Slovensku predsa len kratší pracovný čas zaviedol? Bola by takáto zmena pre nás pozitívna?
4-dňový pracovný týždeň - o čo vlastne ide?
Štvordenný pracovný týždeň predstavuje dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom o skrátení pracovného času. Ide v podstate o to, že zamestnanec síce bude chodiť do práce menej, ale bude musieť podať rovnaký výkon a vykazovať rovnaké výsledky ako doteraz. V dnešnej modernej dobe majú zamestnanci možnosť pracovať aj prostredníctvom home-officu a stráviť v práci menej času. Rovnako zamestnávatelia ponúkajú svojim zamestnancom množstvo benefitov, napríklad možnosť využiť sick-days. Napriek tomu sa čoraz viac uvažuje o skrátení pracovného týždňa na 4 dni. Hoci to má svoje výhody, množstvo štúdií vo svete ukázalo, že je to neefektívne nielen zamestnancov, ale najmä pre firmy, ktoré ich zamestnávajú.
Mnohí zamestnanci vítajú možnosť získať viac času pre seba, pre svojich blízkych, svoje záľuby či relax. Preto je pre nich kratší pracovný týždeň lákadlom a motivátorom ako vykonávať prácu efektívnejšie. Do zamestnania prichádzajú viac oddýchnutí a menej prepracovaní. Zamestnávatelia môžu ušetriť na prevádzkových nákladoch ak ostanú niektoré dni podniky zatvorené.
Výhody štvordňového pracovného týždňa
Skrátený pracovný týždeň má, resp. by mohol mať nepochybne množstvo pozitív pre firmy, ale i zamestnancov. Predovšetkým ide o nasledovné:
- väčšia spokojnosť zamestnanca - ak má zamestnanec menej stresu je v práci šťastnejší a viac kreatívny
- vyššia produktivita práce - zamestnanec sa snaží pracovať viac, aby dobehol „zameškaný“ deň, počas ktorého v práci nebol
- efektívne využitie času v práci - zamestnanci menej využívajú prestávky, trávia menej času na sociálnych sieťach a viac sa venujú pracovnej činnosti
- nižšie náklady na údržbu pracoviska a nižšia spotreba energií
- budovanie tímu - tím má k sebe bližšie, ak má menej času na diskusie, ktoré sa netýkajú práce
- nižšia nezamestnanosť - kratší pracovný týždeň by mohol mať vplyv na potrebu ďalších zamestnancov, najmä kvôli nepretržitej podpore zákazníkov, produktov a podobne
- zlepšenie životného prostredia - zamestnanci by menej cestovali do práce a tým menej zaťažili životné prostredie
Aké nevýhody by priniesla táto zmena?
- nevyužitá pracovná sila - zamestnanci, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu kvôli menšiemu fondu týždenného pracovného času
- nie vždy je risk ziskom - zamestnanci nemusia stihnúť vykonať prácu, ktorá im bola daná za kratší pracovný čas, v dôsledku čoho môže zamestnávateľ utrpieť straty
- zamestnanci budú naďalej pracovať rovnako - môže sa stať (takáto situácia nastala vo Francúzsku), že zamestnanci budú do práce aj napriek skrátenej dobe chodiť rovnako a bude sa to brať ako nadčas, čo je nevýhodou pre zamestnávateľa, keďže by sa predražovala cena práce
- nie pre všetky firmy - existujú firmy, v ktorých sa vyžaduje neustála prítomnosť zamestnancov a skrátený pracovný týždeň nepripadá do úvahy
- nie pre každé povolanie - existujú povolania, kde skrátenie pracovnej doby nie je možné a vyžaduje sa ich každodenná prítomnosť, napríklad lekár, hasič, policajt a podobne
Ako by skrátenie pracovného týždňa vplývalo na zdravie?
Dlhé hodiny strávené v práci pochopiteľne nevplývajú priaznivo na fyzické ani psychické zdravie človeka. Rôzne prieskumy hovoria, že ideálny pracovný čas je 5 až 6 hodín denne. Zatiaľ sa u nás pracuje aj v nedeľu a mnoho zamestnancov trávi dni pracovného pokoja v práci. Nepochybne sa nájde veľmi veľa zástancov 4-dňového pracovného týždňa, keďže by si ľudia mohli viac oddýchnuť, zrelaxovať, ale aj podporiť turizmus v krajine a viac cestovať. Veľký vplyv by to malo aj na ekológiu. Vďaka nižšej produkcií a spotrebe by sa znížili emisie.
Hovorí sa, že nie voľný čas je hranicou práce, ale práca je hranicou voľného času. Zmyslom ľudského života nie je stále len pracovať. Mali by sme nájsť hranicu, ktorá oddeľuje prácu od súkromia, aby sme sa mohli venovať svojej rodine, priateľom či záujmom, ktoré máme. Tomu môže napomôcť aj skrátenie pracovného týždňa, resp. pracovnej doby.
Mohlo by Vás zaujímať: Viac voľna z práce pre rodičov v roku 2020
