Starobní dôchodcovia a práca popri dôchodku

Množstvo penzistov sa rozhodne pracovať aj napriek tomu, že by si mohli užívať sladké ničnerobenie. Dôvody sú rôzne. Jedným nestačí iba poberanie starobného dôchodku, ale potrebujú viac financií. Iní si nevedia zvyknúť tráviť väčšinu dňa len doma a jednoducho im práca chýba. Nech je už motivácia akákoľvek, prácou si penzisti môžu zlepšiť svoju životnú úroveň. Čo všetko by však mali zvážiť pri nástupe do práce a ako musia postupovať pri odvodoch?

Na aký úväzok sa môže dôchodca zamestnať?

Ak človek dovŕši penzijný vek a začne poberať starobný dôchodok neznamená to, že naďalej nemôže pracovať. Naopak, pracujúcich dôchodcov pribúda stále viac. Kým jedni sa rozhodnú uzatvoriť trvalý pracovný pomer, iní pracujú na dohodu alebo ako SZČO.

Ako zvýšiť dôchodok?

Penzisti majú, tak ako ostatní zamestnanci, nárok na všetky výhody. Jediné, na čo si musia dať pozor je nezdaniteľná časť základu dane, ktorá sa im znižuje o vyplatený dôchodok. Vďaka tomu, že penzisti pracujú, majú nárok na zvýšenie svojho dôchodku. Ale pozor! Z tejto práce musia byť povinne dôchodkovo poistení, inak im tento nárok zaniká.

Zvýšenie dôchodku závisí najmä od dvoch faktorov, a to ako dlho pracujú a koľko zarobia. O zvýšenie však môžu požiadať až keď prestanú pracovať, a to listom, v ktorom je potrebné uviesť svoje meno, priezvisko, rodné číslo, adresu a predmet žiadosti, teda zvýšenie dôchodku a za aké obdobie. Vyšší dôchodok však prichádza do úvahy len pri starobných a predčasných penzistoch. Invalidní takýto nárok nemajú. Penzisti môžu počas kalendárneho roka požiadať o zvýšenie dôchodku iba jedenkrát.

Vedeli ste, že prácu ponúkame aj pre dôchodcov? Pracujte popri dôchodku - pozrite si našu aktuálnu ponuku práce na Slovensku a zamestnajte sa ihneď - tu.

Dôchodcovia a práca na trvalý pracovný pomer

Ak zamestnaný dôchodca pracuje na trvalý pracovný pomer, má tak ako ostatní zamestnanci nárok na dovolenku, príplatky, náhrady príjmu, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovné voľno v prípade prekážok v práci, stravovanie zabezpečené zamestnávateľom, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu a podobne. Ak s ním chce zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer, môže tak urobiť len z dôvodov, ktoré stanovuje Zákonník práce. V prípade, že sa pracovný pomer skončí výpoveďou, má aj dôchodca nárok na plynutie výpovednej doby, v niektorých prípadoch dokonca aj nárok na odstupné či odchodné.

Ak sa starobný dôchodca zamestná na trvalý pracovný pomer, neplatí odvody na invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, čím sú jeho odvody v porovnaní s bežným zamestnancom nižšie o 4 %.

Dôchodcovia a práca na dohodu

Zákon dovoľuje zamestnávateľom uzatvárať s dôchodcami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to:

- dohodu o vykonaní práce

- dohodu o pracovnej činnosti

Zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemajú nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, stravovanie zabezpečené zamestnávateľom, príspevky zo sociálneho fondu ani na odchodné či odstupné. Majú však nárok na odpočinok, prestávky v práci, príplatky za nočnú prácu, sviatok a nadčas a rovnako tak na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

Pri dohodách si môže dôchodca uplatniť odvodovú výnimku, to znamená, že nebude platiť žiadne odvody na sociálne či zdravotné poistenie. Spraviť tak môže len v prípade, ak jeho odmena za vykonanú prácu nepresiahne viac ako 200 €. Ak dosiahne vyšší príjem, bude platiť odvody len zo sumy rozdielu, ktorý presahuje stanovenú hranicu. Ak by mal penzista uzatvorených viacero dohôd môže si odvodovú výnimku uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť výnimku, je povinný písomne o tom informovať zamestnávateľa.

Pracujúci dôchodca ako SZČO

Ak starobný dôchodca pracuje ako SZČO, resp. živnostník, bude výška odvodov závisieť od výšky jeho príjmu. Odvody je povinný zaplatiť vtedy, ak výška jeho príjmu v danom roku presiahne zákonom stanovenú hranicu. To, či mu takáto povinnosť vzniká a v akej výške, mu oznámi Sociálna poisťovňa písomne.

Výška odvodov sa u živnostníkov odvíja od ich vymeriavacieho základu, ktorý sa v danom roku vypočíta z  daňového priznania k dani z príjmov podaného za predchádzajúci rok. Pre rok 2020 je minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 506,50 €, t. j. minimálne mesačné poistné do Sociálnej poisťovne bude vo výške 167,89 € (ako 33,15% zo sumy 506,50 €).

Zdravotné poistenie za starobného dôchodcu živnostníka platí štát. Nevzťahuje sa naňho minimálny vymeriavací základ, a teda nemusí platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Môže sa však stať, že keď mu zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia bude mať nedoplatok, keďže dosahoval príjmy, ale neplatil žiadne preddavky. 

Podľa rôznych prieskumov je dnes množstvo dôchodcov nielen na Slovensku, ale aj vo svete zamestnaných. Okrem pomerne nízkeho dôchodku to súvisí aj so skutočnosťou, že často chýbajú kvalifikovaní pracovníci, ktorí by nahradili starších zamestnancov. V konečnom dôsledku sa však seniorom pracovať oplatí, a to najmä kvôli pocitu, že sú stále užitoční. Napokon, ako sa hovorí, práca nás oddeľuje od troch veľkých nepriateľov - nudy, neresti a núdze.

Mohlo by vás zaujímať: Predčasne starobní dôchodcovia – kedy môžete pracovať a slušne zarábať?