Kedy je zamestnanec zodpovedný za škodu

Čo je to zodpovednosť za škodu, kedy vzniká a ako jej predchádzať? Do akej výšky ste za ňu ako zamestnanec zodpovedný? Aký je postup uplatňovania náhrady škody? Viete kedy za škodu, naopak, nezodpovedáte? Ak nie, tu sa to určite dozviete. Čítajte ďalej.

Podľa zákona je zamestnávateľ povinný vytvoriť a zabezpečiť svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Rovnako sa však zamestnanci musia v práci správať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu, teda ku krádeži. Kedy o vzniku škody hovoriť môžeme a čo sa za spôsobenú škodu nepovažuje? Do akej miery je zamestnanec zodpovedný za jej vznik a náhradu? Toto a ešte oveľa viac sa dozviete v článku nižšie.

Čo je škoda a kedy vzniká?

Vo všeobecnosti sa škoda chápe ako ujma, ktorá vznikla poškodenému na jeho majetku kvôli určitej škodnej udalosti alebo nejakému úkonu, ktorý bol urobený protiprávne. Takáto ujma pritom musí byť vyjadriteľná v peniazoch. Okrem toho je však známy aj pojem nemajetková ujma. Ten zas vyjadruje takú škodu, ktorá nevznikla na majetku, ale napríklad na zdraví, na cti, spoločenskom postavení a podobne. V praxi sa často stáva, že zamestnanec koná tak, že spôsobí škodu, ktorá je často spojená aj s porušením pracovnej disciplíny. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom je zodpovednostný pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ak zamestnanec spôsobí škodu je povinný ju zamestnávateľovi nahradiť a naopak, zamestnávateľ môže náhradu škody od zamestnanca vymáhať. Treba však podotknúť, že škoda nevzniká len keď zamestnanec niečo spôsobí, ale aj vtedy, keď nekoná, teda keď napríklad zabudne niečo spraviť, poruší pracovný postup, nevenuje činnosti dostatočnú pozornosť atď. Škoda môže byť:

•        úmyselná – zamestnanec ju zavinil schválne (napr. úmyselne poškodil firemný notebook, ukradol firemné auto,…),

•        z nedbanlivosti – zamestnanec ju nespôsobil úmyselne (napr. dopravná nehoda na firemnom aute, ktorú nespôsobil zamestnanec, nesprávna obsluha pracovného stroja z dôvodu nevedomosti,…).

Okrem tohoje zodpovedný za stratu predmetov, ktoré mu boli zverené, škodu spôsobenú konaním proti dobrým mravom, za schodok, pokiaľ ide o hotovosť alebo tovar a tiež vtedy, ak vedome nezakročí proti hroziacej škode alebo na ňu  neupozorní.

Kedy za škodu nie ste zodpovedný?

Ak zamestnanec spôsobí nejakú ujmu ešte to neznamená, že je za ňu automaticky zodpovedný a musí ju nahradiť. Existujú prípady, pri ktorých sa náhrada škody nepožaduje. Vtedy zamestnanec za škodu nezodpovedá. Ide o situácie, keď:

•        zamestnanec odvracal škodu alebo nebezpečenstvo priamo ohrozujúce život alebo zdravie (tu sa však vyžaduje, aby zamestnanec konal primerane),

•        vznikla škoda, ktorá zamestnávateľovi vyplynula z jeho podnikateľského rizika.

Do akej výšky za škodu zodpovedáte a aký je postup pri uplatnení náhrady škody?

Ak škoda vznikne a preukáže sa, že zamestnanec ju skutočne spôsobil, môže zamestnávateľ od neho požadovať náhradu škody. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ nie je povinný žiadať ju automaticky, ale ponecháva sa na jeho rozhodnutí, či ju bude vymáhať alebo nie. Ak ide o škodu z nedbanlivosti, nesmie u zamestnanca presiahnuť sumu, ktorá sa rovná štvornásobku jeho priemerného mesačného platu. Ak však ide o škodu spôsobenú úmyselne, stratu zverených predmetov alebo schodok, zamestnanec zodpovedá za celú škodu, tzn. v plnej výške. Pri uplatňovaní náhrady škody zamestnávateľ postupuje tak, že:

•        zamestnancovi oznámi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla, že za ňu zodpovedá a že od neho bude požadovať náhradu spôsobenej škody,

•        prerokuje s ním výšku požadovanej náhrady a spôsob jej úhrady.

Ako predchádzať vzniku škody?

Aby sa zabránilo škodám na živote, zdraví alebo majetku kladie zákon požiadavky na zamestnávateľov, ale i zamestnancov, aby vykonávali také preventívne opatrenia, ktorými zabezpečia prevenciu vzniku neželaných škôd. Zamestnávateľ má:

•        prevenčnú povinnosť – zabezpečiť také pracovné podmienky, aby mohli zamestnanci riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a ak zistí nedostatky, je povinný ich odstrániť,

•       kontrolnú povinnosť - kontrolovať vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska s cieľom ochrániť svoj majetok, avšak kontrola nesmie ponižovať ľudskú dôstojnosť.

Okrem toho však Zákonník práce kladie isté požiadavky aj na samotných zamestnancov. Tí majú:

•       prevenčnú povinnosť - konať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu ani ku krádeži,

•       osobitnú oznamovaciu povinnosť - upozorniť vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu bez ohľadu na to, komu hrozí

•       povinnosť zakročiť proti hroziacej škode– urobiť primerané kroky na zabránenie vzniku hroziacej škody.

Ak ste sa ocitli v podobnej situácií a spôsobili ste na pracovisku škodu, naštudujte si Zákonník práce. Nie vždy ste totiž za ňu zodpovedný. Rovnako si dávajte pozor na to aby zamestnávateľ od vás žiadal primeranú náhradu za skutočnú škodu. Nezabúdajte však, že aj vy máte určité povinnosti a musíte podniknúť také kroky, ktoré nebudú viesť k vzniku škody.