Byť sám sebou: Dvojsečná zbraň na pracovnom pohovore?
Tím Proplusco
Johnny Depp v jednom zo svojich rozhovorov priznal, že herectvo je najšialenejším povolaním vôbec. Myšlienkovo a fyzicky sa štylizovať do charakterov, ktoré nám sú cudzie, neustále premýšľať ako niekto úplne iný, to vraj človeku preprogramuje mozog.
Istá podobnosť sa črtá aj v príprave na pracovný pohovor. Nasúkame sa do oblečenia, ktoré bežne nenosíme, miliónkrát si precvičujeme všetky možné scenáre rozhovoru, nabifľujeme sa pozdrav, podanie ruky a všetky ostatné (mimo)jazykové prostriedky, ktorých jedinou úlohou je prekryť naše prirodzené vystupovanie. A to všetko preto, aby sme na okamih oslnili absolútne neznámu osobu, ktorá však paradoxne môže formovať náš osud.
Na príležitostnom „hereckom výkone“ vlastne nie je nič zlé. Vyššie spomínaný postup prípravy na pracovný pohovor nie je zriedkavý, v skutočnosti býva často odporúčaný. Snaha vydolovať zo seba to najlepšie je správnou cestou, problém však nastáva v prípade, keď zabúdame na to, čo nás katapultuje z radu rovnako pripravených kandidátov- byť sám sebou.
Super, poviete si, môžem prísť o pol hodinu neskôr oblečený v pyžame s fľakmi od kečupu a thajského kari. S takýmto prístupom síce ukážete svoju bežnú podobu, no v profesionálnom prostredí vás budú považovať maximálne za extravagantného umelca. Potencionálneho zamestnávateľa v skutočnosti nezaujíma ani herecké pozlátko, ktoré niektorí uchádzači považujú za nevyhnutné. Tajomstvo spočíva v niečom inom.
Pamätáte si prípravu na svoje prvé rande? V hlave sa vám pravdepodobne premieľali nekonečné scenáre všetkého, čo sa udeje, ako bude stretnutie prebiehať, o čom presne sa budete baviť. Takéto predbiehanie reality môže zľahka naraziť na kameň, nakoľko nepočíta s prvkom náhody a zabraňuje tak prirodzenému dialógu.
Na pracovnom pohovore riskujete rovnaký problém. Istá príprava odpovedí na všeobecné otázky je nutná, neradno sa ich však učiť spamäti. Reagujte presne na to, na čo sa vás personalista pýta a nezabudnite odpovedať opisne. Presne takéto spontánne rozhovory odhalia o vás to podstatné, teda to, o čo má váš potencionálny zamestnávateľ záujem.
Istá podobnosť sa črtá aj v príprave na pracovný pohovor. Nasúkame sa do oblečenia, ktoré bežne nenosíme, miliónkrát si precvičujeme všetky možné scenáre rozhovoru, nabifľujeme sa pozdrav, podanie ruky a všetky ostatné (mimo)jazykové prostriedky, ktorých jedinou úlohou je prekryť naše prirodzené vystupovanie. A to všetko preto, aby sme na okamih oslnili absolútne neznámu osobu, ktorá však paradoxne môže formovať náš osud.
Čo vlastne znamená byť sám sebou?
Na príležitostnom „hereckom výkone“ vlastne nie je nič zlé. Vyššie spomínaný postup prípravy na pracovný pohovor nie je zriedkavý, v skutočnosti býva často odporúčaný. Snaha vydolovať zo seba to najlepšie je správnou cestou, problém však nastáva v prípade, keď zabúdame na to, čo nás katapultuje z radu rovnako pripravených kandidátov- byť sám sebou.
Super, poviete si, môžem prísť o pol hodinu neskôr oblečený v pyžame s fľakmi od kečupu a thajského kari. S takýmto prístupom síce ukážete svoju bežnú podobu, no v profesionálnom prostredí vás budú považovať maximálne za extravagantného umelca. Potencionálneho zamestnávateľa v skutočnosti nezaujíma ani herecké pozlátko, ktoré niektorí uchádzači považujú za nevyhnutné. Tajomstvo spočíva v niečom inom.
Slabšia pripráva na pohovor je lepšia
Pamätáte si prípravu na svoje prvé rande? V hlave sa vám pravdepodobne premieľali nekonečné scenáre všetkého, čo sa udeje, ako bude stretnutie prebiehať, o čom presne sa budete baviť. Takéto predbiehanie reality môže zľahka naraziť na kameň, nakoľko nepočíta s prvkom náhody a zabraňuje tak prirodzenému dialógu.
Na pracovnom pohovore riskujete rovnaký problém. Istá príprava odpovedí na všeobecné otázky je nutná, neradno sa ich však učiť spamäti. Reagujte presne na to, na čo sa vás personalista pýta a nezabudnite odpovedať opisne. Presne takéto spontánne rozhovory odhalia o vás to podstatné, teda to, o čo má váš potencionálny zamestnávateľ záujem.
Zdielať článok:
