Zarábajú ženy menej ako muži?

Ako je to s platovou nerovnosťou na Slovensku? Prečo ženy aj v súčasnosti zarobia menej ako muži? Ide v takomto prípade o diskrimináciu? Čo ovplyvňuje pomalší rast miezd žien? Zaujímajú vás odpovede? Neváhajte čítať ďalej!

Platová nerovnosť mužov a žien rezonuje nielen na Slovensku, ale zrejme v celej Európskej únií. Hoci platí zásada rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, ženy boli vždy odmeňované nižšou mzdou ako muži. Za posledné roky sa situácia síce trochu zlepšila, no napriek tomu ide len o minimálny posun. Aký je dôvod nerovnakého odmeňovania? Môžu za to predsudky? Ako by mohli tento problém riešiť zamestnávatelia? Poďte sa s nami na túto zaujímavú tému pozrieť bližšie.

Prečo je plat žien nižší?

Hoci v porovnaní s minulým rokom plat žien oproti mužom stúpol, ide len o mierny nárast. Podľa Štatistického úradu SR dosahovala priemerná hrubá mesačná mzda mužov v roku 2020 približne 1400 eur, pričom hrubý plat žien sa pohyboval vo výške okolo 1120 eur, čo je zhruba o 280 eur menej. Na ich nižšiu mzdu vplýva hneď niekoľko faktorov. Predovšetkým má na túto skutočnosť najväčší dosah postavenie žien v spoločnosti. V minulosti sa starali najmä o domácnosť a zárobkovo činní boli skôr muži. Z tohto dôvodu sa na ženy hľadí skôr ako na matky, najmä kvôli čerpaniu materskej či rodičovskej dovolenky a to ich stále výraznejšie platovo znevýhodňuje oproti mužskému pohlaviu. Ďalším faktorom sú aj predsudky o tom, či sú na niektoré druhy prác ženy vhodné. Aj v súčasnosti sa nájde množstvo ľudí, ktorí tvrdia, že na vedúce pozície sa viac hodia muži ako ženy. Pritom takéto tvrdenie už dávno nie je pravdou. Okrem uvedeného však na plat vplýva aj vzdelanie, vek, počet odpracovaných rokov, skúsenosti a podobne.

Je to diskriminácia?

V zmysle zásady spomínanej vyššie musí byť plat žien a mužov na rovnakej pozícií rovnaký. Aj podľa Zákonníka práce musí ísť vždy o rovnakú prácu. Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie na pohlaví znamená, že:

•        odmena za rovnakú prácu sa pri úkolovej mzde vypočíta podľa rovnakej sadzby

•        odmena za prácu pri časovej mzde bude rovnaká

Rovnaká práca je práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá sa vykonáva v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. Pojem rovnaká práca je pritom kľúčový, ak chceme zistiť, či ide skutočne o diskrimináciu alebo nie. Ak by muž a žena pracovali na rovnakej pozícií a spĺňali všetky kritériá rovnakej práce, ale ich odmena by bola rozdielna, bezprostredne by išlo o diskrimináciu. Ak by však jeden z nich napríklad bol na rovnakej pracovnej pozícií ako druhý, ale jeho pracovná náplň by bola užšia a z tohto dôvodu by bol nižší aj jeho plat, nešlo by o diskrimináciu.

Ako je na tom Slovensko

Podľa štatistík boli minulý rok, t. j. v roku 2020, najväčšie rozdiely v mzdách v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji, pričom platy žien preukázateľne zaostávali za mužskými o približne 23 percent. Podstatnejšie rozdiely boli aj vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy mali nižšie zárobky až o štvrtinu. Naopak, mladší zamestnanci, mali platy žien a mužov vyrovnanejšie, vo vekovej kategórii 25 až 30 rokov boli ženské mzdy nižšie o 12 percent. Čo sa týka odmien a prémií, ženy ich mali o 45 percent nižšie ako muži. Vychádzame pritom z údajov Štatistického úradu SR.

Zamestnávatelia by to mohli vyriešiť

Samotní zamestnávatelia by mohli prispievať k zlepšeniu platových podmienok žien a to najmä vtedy, ak by vo vnútri podniku aplikovali politiku rovnocenného odmeňovania a rovnakého prístupu a obsadzovali by na vedúce a rozhodovacie pozície viac žien. Taktiež by mohli poskytovať viac možností na staroslivosť o deti v podobe budovania firemných jaslí či školôk. Na mieste by bolo aj väčšie „posmelenie“ mužov, aby sa rozhodli nastúpiť na rodičovskú dovolenku namiesto žien, keďže takáto možnosť nie je vyslovene len ženská výsada.

Na týchto miestach však ženy zarábajú viac

Niektoré pozície poskytujú lepšie platové podmienky práve ženám a zvýhodňujú ich tak oproti mužom. Spravidla ide o pozície ako administratívna asistentka, zdravotná sestra a pracovníčka zdravotníckeho zariadenia, učiteľka, recepčná či chyžná. Aj tieto pozície však stále patria do odvetvia, ktoré je nízko ohodnotené. Na druhej strane, v lepšie platených zamestnaniach v oblasti vedy, technológií či inžinierstva sú skôr dominantní muži.

Rovnaké platové ohodnotenie nie je len otázkou spravodlivosti. Ak by sa mzdy vyrovnali, posilnila by sa ekonomika, zvýšili by sa daňové príjmy štátu a odľahčilo by sa zaťaženie systému sociálneho zabezpečenia. Riešením nerovnosti by mohol byť napríklad väčší zásah štátu do fungovania firiem. Ten by mohol regulovať ich činnosť tak, že by požadoval od zamestnávateľov pravidelné zverejňovanie platov svojich zamestnancov a zamestnankýň a zabezpečil tak spravodlivú mzdu obom pohlaviam. Riešenie by mohlo prísť aj zo strany médií, ak by sa v nich viac otvárali tieto témy a šírila sa tak osveta medzi zamestnávateľmi.