Staré známe „koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom“ zrejme pocítite aj pri hľadaní nového zamestnania. Uvedenie úrovne jazykových znalostí v životopise sa už tak nejak očakáva automaticky, a to dokonca aj pri pozíciách, na ktorých sa znalosť cudzieho jazyka priamo nevyžaduje. Spôsobov ako vyjadriť úroveň znalostí cudzieho jazyka je viacero. Ktoré patria medzi osvedčené a čomu sa radšej vyhnúť?
Uvádzať v životopise úroveň cudzích jazykov?
Odpoveď na túto otázku je v zásade kladná a vysvetlíme vám aj prečo. V prípade, že pre danú pracovnú pozíciu je konkrétny cudzí jazyk dôležitý a v pracovnom inzeráte vyžadovaný, je zrejmé, že váš potenciálny zamestnávateľ sa bude o vašu úroveň znalostí zvlášť zaujímať. Zameria sa preto nielen informácie uvedené v životopise, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj časť pohovoru prebehne práve v cudzom jazyku.
Keď už na pohovore príde na „lámanie chleba“ a personalista prepne do cudzieho jazyka, môžete svoje schopnosti naplno ukázať. Platí preto, že svoju úroveň by ste mali odhadnúť čo najpresnejšie. Ak sa preceníte, na pohovore to bude pôsobiť, že v životopise zavádzate, ak sa naopak podceníte, tak pozvánku na pohovor ani nemusíte dostať.
Čo však v prípade, že danú pozíciu sa znalosť cudzieho jazyka nevyžaduje? Aj v tom prípade môžeme uvedenie jazykových znalostí odporučiť. Hoci nejde priamo o požiadavku zamestnávateľa, tak aj vďaka uvedenej znalosti jazykov vo vašom CV môžete ľahko predstihnúť ostatných. Jazykové znalosti totiž nevypovedajú iba o tom, či sa viete alebo neviete dohovoriť, ale čiastočne aj o vašich schopnostiach učiť sa, ambíciách a schopnosti dosahovať ciele.
Ako označiť úroveň jazyka v životopise?
k si práve lámete hlavu nad písaním či aktualizáciou životopisu, určite prídete aj k otázke, ako odhadnúť svoju znalosť cudzieho jazyka. Čo vlastne znamená pokročilý a aký je rozdiel medzi tým, ak by ste boli mierne pokročilý? Správne pomenovať a určiť jazykové schopnosti môže byť poriadnym orieškom a v zásade sa používajú dva spôsoby.
V prvom prípade sa používa označovanie úrovne ako začiatočník / mierne pokročilý / stredne pokročilý / aktívne slovom aj písmom / expert, prekladateľ, čo sú síce pomerne zrozumiteľné označenia, avšak napríklad pri zahraničných zamestnávateľoch s nimi príliš nepochodíte.
Druhý spôsob uvádzania jazykovej úrovne vychádza z Európskeho referenčného rámca v rámci ktorého existuje zoznam úrovní (A1, A2, B1, B2, C1, C2) všeobecne prijímaných ako celosvetový štandard na hodnotenie jazykových znalostí. Pre lepšiu orientáciu uveďme, že A1 znamená úroveň „úplný začiatočník“ a úroveň C2 znamená „expert“. Jednotlivým úrovniam z Európskeho referenčného rámca sme sa bližšie venovali aj v tomto článku.
Pri uvádzaní jazykovej úrovne v životopise platí jedno zlaté pravidlo. Ak uvádzate viac ako jeden cudzí jazyk, vždy si vyberte jednu stupnicu a používajte už iba tú. Nekombinujte rôzne spôsoby, v tom najhoršom prípade by si totiž mohli aj protirečiť a náborára celkom zmiasť.
Ako zistiť svoju úroveň cudzieho jazyka?
Reálne zhodnotiť svoju jazykovú úroveň môže byť niekedy poriadnym orieškom. Opäť si ale dokážete pomôcť už spomínaným referenčným rámcom. Stačí si popisy úrovní starostlivo prečítať a vybrať si ten, ktorý najviac zodpovedá vašim jazykovým schopnostiam. Dokážete sa dohovoriť bez problémov, vyrozprávať príbeh alebo dokonca by ste si trúfli aj preložiť odborné publikácie?
Skúste si jednotlivé situácie predstaviť a ak vám toľko predstavivosti chýba, vyskúšajte rôzne hodnotiace video testy, ktoré nájdete napríklad aj na YouTube. Stačí si na ne len vyhradiť dostatok času. Ďalšou možnosťou sú weby, ako napríklad Tracktest, s ponukou bezplatného otestovania úrovne angličtiny. K označeniu úrovne nezabudnite pridať ani získané certifikáty, jazykové kurzy či dlhšie zahraničné pobyty, akým je napríklad Erazmus.
Častou otázkou je, či uvádzať úroveň jazyka v prípade, že sa neviete úplne plynulo dohovoriť, prípadne jazyku rozumiete, avšak písmom jazyk neovládate. V tomto smere ostáva iba odporučiť, aby ste sa nebáli uvádzať aj čiastkové znalosti cudzích jazykov, pretože aj tie vás môžu odlíšiť od ďalších uchádzačov. V takom prípade môžete do životopisu uviesť, že reč ovládate pasívne. Opäť ale pozor, aby zhrnutie vašich jazykových zručností nebolo chaotické.
Kedy cudzí jazyk neuvádzať?
Mohlo by sa zdať, že uvádzať akúkoľvek skúsenosť s cudzím jazykom je dobrý nápad. Nie je to ale tak, existuje totiž aj niekoľko prípadov, kedy cudzí jazyk neuvádzať.
Ak ste napríklad absolvovali úvodný kurz cudzieho jazyka a ovládate nanajvýš niekoľko fráz, túto skúsenosť neuvádzajte. Rovnako je v našich zemepisných šírkach na pováženie aj uvádzanie českého jazyka. Hoci češtine väčšina Slovákov výborne rozumie, zďaleka nie všetci ovládajú aj gramatiku a dokážu v tomto jazyku plynulo pracovať. Češtinu na úrovni expert preto odporúčame uvádzať len v prípade, že naozaj ovládate aj gramatiku, prípadne ste ju vyštudovali a obdobne to platí aj pre maďarčinu, poľštinu či iné menšinové jazyky.
Kam v rámci životopisu informácie o cudzích jazykoch umiestniť?
Ak je pre pracovnú pozíciu znalosť cudzích jazykov dôležitá, skúste ich umiestniť do postranného stĺpca, prípadne popremýšľajte nad ich vhodným grafickým zvýraznením. Informácie v postrannom stĺpci životopisu upútajú pozornosť a môžu evokovať, že boli na toto miesto dané zámerne. Personalistovi navyše uľahčia prácu pri triedení životopisov.
Jazykové znalosti môžete bližšie popísať aj medzi pracovnými skúsenosťami, pričom pod každú skúste zaradiť odrážku týkajúcu sa používania cudzieho jazyka v rámci danej pozície. V tomto prípade stačí popísať vaše konkrétne skúsenosti s cudzím jazykom jasne a stručne.
Na záver dodajme, že o znalostiach jazyka budete musieť v konečnom dôsledku presvedčiť sami na pohovore. Dbajte preto na to, aby bola úroveň znalosti cudzieho jazyka označená čo najvýstižnejšie. Akékoľvek prifarbovanie či klamstvo v tomto ohľade je totiž veľmi ľahké odhaliť.
