Dočasná pracovná neschopnosť v pracovnom pomere – poznáte svoje nároky?

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej chorobou, úrazom, prípadne karanténnym opatrením vzniká zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne aj nárok na nemocenské dávky.

Podmienky náhrady príjmu upravuje  zákon č. 462/2003 Z.z. o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nárok na nemocenské dávky je upravený v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení.

Nároky zamestnanca

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ najdlhšie po dobu 10 kalendárnych dní.

V prípade, že je zamestnanec práceneschopný viac ako 10 dní, ďalšie dni už vypláca Sociálna poisťovňa formou nemocenských dávok.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky uplatňuje zamestnanec prostredníctvom Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré mu vystaví ošetrujúci lekár. Potvrdenie obsahuje päť dielov, z ktorých diel I., II., II.a a IV. odovzdá lekár zamestnancovi. Diel I. si ponecháva zamestnanec počas trvania pracovnej neschopnosti, diely II. II.a odovzdá zamestnanec bezprostredne svojmu zamestnávateľovi a diel IV. odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi po ukončení pracovnej neschopnosti.

Výška náhrad a nemocenských dávok

Výška náhrady príjmu počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti je:

• 25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• 55% denného vymeriavacieho základu v období od štvrtého do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, je možné v kolektívnej zmluve dohodnúť vyššiu percentuálnu sadzbu, najviac však vo výške 80% denného vymeriavacieho základu.

Pokiaľ by si zamestnanec privodil dočasnú pracovnú neschopnosť sám požitím alkoholu alebo iných návykových látok, náhrada príjmu mu patrí len vo výške polovice.

Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vo výške:

• 55% denného vymeriavacieho základu.

Príklad: Denný vymeriavací základ zamestnanca je 10 Eur.

Prvé tri dni zamestnanec dostane 2,50 Eur denne a od štvrtého dňa 5,50 Eur denne.

Rok 2020 je spojený s ochorením COVID-19. Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodu ochorenia COVID-19 a v tejto súvislosti mu bola nariadená karanténa alebo povinná izolácia, nárok na náhradu príjmu u svojho zamestnávateľa mu nevzniká.

Zamestnanec má nárok už od prvého dňa takejto pracovnej neschopnosti na  tzv. pandemické nemocenské. Od apríla 2021 sa výška tejto dávky zvýšila na 75% denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa ju zvyšuje automaticky, netreba k zvýšeniu nič špeciálne predkladať.

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Príklad:

Ak rozhodným obdobím je celý rok 2020 t.j. 366 dní, vymeriavacím základom je hrubá mzda za rok 2020 vo výške 500 Eur(mesačne) x 12 mesiacov = 6000 Eur, potom denný vymeriavací základ je: 6000 Eur : 366 dní = 16,3934 Eur.

Vypočítaný denný vymeriavací základ nesmie presiahnuť zákonom stanovený maximálny vymeriavací základ. Pre rok 2021 je platná výška maximálneho vymeriavacieho základu 71,8028 Eur na deň.

Podmienky nároku

Základnými podmienkami vyplatenia nároku pri dočasnej pracovnej neschopnosti je, že zamestnanec je v deň vzniku pracovnej neschopnosti nemocensky poistený, nevykonáva zárobkovú činnosť, teda nepracuje, prípadne mu plynie ochranná lehota.

Zamestnanec je v ochrannej lehote:

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia (napr. po ukončení pracovného pomeru). Pri ochrannej lehote nezáleží na tom, či ide o plný alebo skrátený pracovný úväzok. 
• V prípade že nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
• Pokiaľ je žena, ktorá je uznaná za dočasne PN, tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Dodržiavanie liečebného režimu

Liečebný režim zamestnanca určuje jeho ošetrujúci lekár. Povinnosťou zamestnanca je liečebný režim dodržiavať, či už sa jedná o nariadený kľudový režim, zákaz fajčenia, požívania alkoholických nápojov, dodržiavanie času vychádzok ak ich lekár povolil, zákaz zdržiavania sa mimo domova bez preukázateľného dôvodu (napr. kontrola u lekára) a pod. Úplnou samozrejmosťou je, že v čase pracovnej neschopnosti nesmie zamestnanec vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť.

Kontrolu  môže vykonávať zamestnávateľ i Sociálna poisťovňa.

V prípade, že zamestnávateľ kontrolou zistí, že zamestnanec sa nezdržiava na mieste ktoré nahlásil ako miesto pobytu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, od toho dňa má zamestnávateľ právo náhradu príjmu zamestnancovi nevyplatiť.

V prípade, že Sociálna poisťovňa kontrolou zistí nedodržiavanie liečebného režimu, zamestnanec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť dokonca aj pokutu v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení (napr. nenahlási zmenu pobytu, neodstráni prekážky na výkon kontroly – pokazený zvonček, voľne pustený pes..) Pokuta sa môže pohybovať do 100 Eur, pri opakovanom porušení až do 170 Eur, preto je naozaj dôležité liečebný režim dodržiavať.

Nárok na náhradu príjmu a na nemocenské dávky majú za určitých podmienok aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O podmienkach nároku sa môžete dočítať v našom článku Dohodári a pracovná neschopnosť – poznáte svoje nároky?