Vítame vás pri tretej časti nášho pravidelného blogu, v ktorom vám vysvetlíme význam jednotlivých výrazov zo sveta HR a personalistiky. Dnes vám prezradíme, čo všetko by mala obsahovať pracovná zmluva a na čo si dať pri jej podpisovaní pozor.
Miesto výkonu práce
„Miesto výkonu práce – obec, časť obce alebo inak určené miesto – uviesť je možné jedno alebo viacero miest výkonu práce na základe vzájomnej dohody a podľa potreby zamestnávateľa. Najširšie prípustné vymedzenie miesta výkonu práce je obcou (napr. Kežmarok, Skalica). Miesto výkonu práce sa nemôže dohodnúť širším určením (napr. Slovenská republika, Žilinský kraj), ani neurčitým vymedzením (napr. podľa určenia zamestnávateľa). Ak je určených viacero miest výkonu práce, je potrebné v záujme určitosti a zrozumiteľnosti dojednaného uviesť aj režim, v ktorom zamestnanec na jednotlivých pracoviskách vykonáva prácu (napr. určiť dni v týždni, v ktorých zamestnanec vykonáva prácu na konkrétnom pracovisku). Tiež je vhodné jedno z miest výkonu práce dohodnúť ako pravidelné pracovisko pre účely pracovnej cesty.”
Zdroj: Národný inšpektorát práce
Tak tento pojem je vám jasný asi hneď na prvú. Miesto výkonu práce určuje „súradnice” toho, kde budete pracovať. V ideálnom prípade by to mala byť konkrétna ulica, no v rámci pracovnej zmluvy si vystačíte aj s pomenovaním mesta. Mali by ste však vedieť, že definovať miesto vášho pracoviska vo forme názvu štátu, či jedného z jeho krajov, už prípustné nie je. Ak náhodou pracujete v odvetví, kde nesedíte každý deň v tom istom „kancli”, tak by mali byť v pracovnej zmluve zadefinované všetky možné lokality výkonu vašej práce, a to ideálne aj vrátane dní alebo časov, kedy sa na nich budete nachádzať.
Deň nástupu do práce
„Deň nástupu do práce je zároveň dátum vzniku pracovného pomeru (napr. 2.5.2022). Nie je možné pracovať skôr ako v tento deň. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne najneskôr v tento deň pred začatím výkonu práce zamestnanca.
”Zdroj: Národný inšpektorát práce
Deň D, teda deň, kedy odštartujete svoju kariéru v novej práci! Pamätajte, že ak si s novým zamestnávateľom určíte konkrétny dátum nástupu do práce, nemôže sa stať, že z dobrej vôle začnete skôr. Mohol by byť z toho problém. Preto si ho dohodnite v predstihu, a tak, aby nenastali žiadne nezrovnalosti. A hlavne si ho poznačte do kalendára, nech to nezmeškáte!
Mzdové podmienky
„Mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, tak zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jednotlivé zložky mzdy: Základnú zložku mzdy: hodinová, mesačná, úkolová, podielová alebo viaczložková mzda. Variabilné zložky mzdy: prémie, odmeny, osobné ohodnotenie, špecifické príplatky vrátane podmienok ich priznania, resp. uvedie odkaz na interný dokument, ktorý obsahuje podmienky priznania variabilných zložiek mzdy. Ak sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. V prípade, že účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.”
Zdroj: Národný inšpektorát práce
Asi najobľúbenejšia časť pracovnej zmluvy nás všetkých, však? Mzdové podmienky určujú, koľko za svoju prácu od zamestnávateľa dostanete. Delí sa na základnú, teda ktorá vám cinkne na účet, nech sa deje čokoľvek, a variabilnú, ktorá môže závisieť napríklad od toho, ako sa vám v zamestnaní bude dariť, prípadne ako sa bude dariť celej spoločnosti. Ak sa stane, že ste podpisovali takzvanú kolektívnu zmluvu, v ktorej už bol váš plat spomenutý, tak v pracovnej zmluve už mzdové podmienky nenájdete, miesto toho v nej bude odkaz na zmluvu kolektívnu. V prípade, že platnosť kolektívnej zmluvy skončí, jednoducho sa dohodnú nové podmienky vašej pláce.
