Neraz sme sa stretli s tým, že potenciálni zamestnanci alebo zamestnávatelia nerozumeli niektorým dôležitým termínom či slovíčkam zo sveta personalistiky. Aby ste v tom nemali zmätok, rozhodli sme sa pre vás pripraviť pravidelnú sériu blogov, v ktorých vám odhalíme nielen ich oficiálne znenie, ale zároveň vám ich vysvetlíme tak, aby ich pochopil naozaj každý. Poznáte tie dnešné?
Fyzická osoba
“Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.” Zdroj: Občiansky zákonník SR
V zrozumiteľnej reči povedané, fyzickou osobou sa stáva každý človek, ktorý sa narodí a týmto titulom sa môže chváliť až do smrti. Nie je to síce titul kráľovský, ale aj ten poteší, no nie?
Prichádza s ním však aj určitá dávka zodpovednosti, a to vo forme rôznych povinností či práv. Fyzická osoba dokonca môže aj podnikať ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba). Čo tento pojem znamená si určite raz vysvetlíme v jednom z našich blogov.
Právnická osoba
“Právnická osoba sa definuje v zmysle podnikania ako združenie fyzických alebo právnických osôb s vlastnou právnou subjektivitou. Tieto osoby môžu podnikať formou obchodných spoločností, ako sú: Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) Akciová spoločnosť (a.s.) Jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.) Verejná obchodná spoločnosť Komanditná spoločnosť.” Zdroj: Občiansky zákonník SR
Zatiaľ čo fyzická osoba, ako človek, sa rodí, tak právnická osoba svoj titul získava. A dokonca to ani nemusí byť len jeden človek!
Tento subjekt je vytvorený umelo a za nejakým účelom, najčastejšie podnikateľským, ale aj nepodnikateľským. Patria sem napríklad družstvá alebo spoločnosti s ručeným obmedzením alias s.r.o.
Takže ak nabudúce budete niekoho počuť rozprávať, že je právnická osoba, neznamená to hneď, že na výške študoval právo. Na získanie tohto titulu školu fakt nepotrebujete.
Zamestnávateľ
“Zamestnávateľ je právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. (Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.)” Zdroj: Zákonník práce SR
S týmto výrazom ste sa už určite stretli. Zamestnávateľ je človek alebo skupina ľudí, ktorí vám dali prácu či nejakú zákazku, každý mesiac vám posielajú výplatu a vy im za to na oplátku poskytujete svoje služby a talenty. Teda okrem dovolenky! Vtedy zamestnávateľovi vážne dvíhať mobilný telefón nemusíte. :)
Existuje dokonca možnosť, kedy môžete byť svojím vlastným zamestnávateľom. To je už však na dlhšiu debatu.
Zamestnanec
“Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru a vo výnimočných prípadoch aj v obdobných pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnancom môže byť osoba, ktorá má spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku (ak nie je ustanovené inak). Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Spôsobilosť zamestnanca uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti vzniká najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov veku.” Zdroj: Zákonník práce SR
Zamestnávateľ bez zamestnanca je ako auto bez motora. Jednoducho by sa ani nepohlo! Na to, aby sa stal niekto zamestnancom stačí, aby dovŕšil sladkých 15 a zároveň dokončil povinnú školskú dochádzku, ktorá trvá 10 rokov. Bez toho si ani neškrtne.
Nie každý sa však zamestnancom stať chce, pretože to obnáša rôzne povinnosti a najmä poslúchanie určitých autorít. Preto sa dnes čoraz viac ľudí snaží rozbehnúť si svoje vlastné biznisy, aby tak mohli byť sami sebe pánmi.
