Oba pojmy, odchodné i odstupné, upravuje Zákonník práce. Medzi nimi je však niekoľko podstatných rozdielov, ktoré by mal poznať nielen zamestnanec ale i zamestnávateľ v prípade, že ukončujú pracovný pomer.
Rozdiel medzi odchodným a odstupným
Odchodné predstavuje formu odmeny, ktorá patrí zamestnancovi len raz a to pri ukončení pracovnej činnosti. Na to, aby mohol zamestnancovi vzniknúť nárok na odchodné, musí splniť niekoľko podmienok.
Odstupné je finančná kompenzácia, ktorá je vyplatená zamestnancovi za to, že prišiel o zamestnanie. Nárok naň mu však vzniká iba vtedy, ak si túto situáciu nezaviní sám, napr. nedá sám od seba výpoveď, neporuší pracovnú disciplínu a podobne. Nárok na odstupné môže mať zamestnanec aj viackrát v prípade, že splní podmienky potrebné k jeho získaniu.
Podstatný rozdiel medzi týmito dvoma pojmami je teda v tom, že odchodné je určené ľuďom, ktorí dosiahli dôchodkový vek a môžu ho získať len raz. Na odstupné môže mať zamestnanec, naopak, nárok aj viackrát.
Kedy vzniká nárok na odchodné
Zákonník práce stanovuje niekoľko podmienok, ktoré je potrebné dodržať, aby mohol zamestnancovi vzniknúť nárok na odchodné. Ide predovšetkým o nasledovné:
- pri prvom skončení pracovného pomeru po tom, ako vznikne zamestnancovi nárok na starobný alebo invalidný dôchodok mu patrí odchodné
- zamestnanec musí požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku ešte pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení
- zamestnanec má nárok na odchodné len od jedného zamestnávateľa
Výška odchodného
V prípade, že zamestnancovi vznikne nárok na odchodné musí mu byť vyplatené minimálne vo výške jeho priemernej mesačnej mzdy. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve sa však môže zamestnávateľ so svojim zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume. Na odchodné má zamestnanec nárok bez ohľadu na to, kto ukončuje pracovný pomer a aj vtedy, ak sa pracovný pomer končí dohodou.
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Pri ukončení pracovného pomeru môže mať zamestnanec nárok aj na odstupné. Tu je však zákon striktnejší a priznáva odstupné zamestnancom iba v určitých prípadoch. Predovšetkým, ak sa pracovný pomer končí z dôvodu:
- zdravotného stavu zamestnanca, kedy nemôže ďalej vykonávať danú prácu a zamestnávateľ ho nepreradil na inú
- pracovného úrazu
- choroby z povolania
- že sa zamestnávateľ zrušuje
- že sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovného miesta
- iných organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa
Nárok na odstupné teda zamestnancovi vzniká iba vtedy, keď sa pracovný pomer končí zo strany zamestnávateľa. V iných prípadoch naň nárok nemá.
Výška odstupného
Výška odstupného, ktoré bude zamestnancovi po ukončení pracovného pomeru vyplatené, závisí predovšetkým od počtu odpracovaných rokov vo firme. Tiež závisí od toho, či sa pracovný pomer ukončil výpoveďou alebo dohodou a tiež od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Ak zamestnanec odpracoval vo firme menej ako 1 rok, nárok na odstupné mu nevzniká. Ak odpracoval viac, výšku odstupného určuje zákon. Po ukončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi odstupné spolu s poslednou výplatou mzdy.
Mohlo by vás zaujímať: Práva a povinnosti zamestnanca pri ukončení pracovného pomeru
