Možno sa nám to zdá, možno je to pravda. Možno to pociťujeme na sebe, možno to posudzujeme podľa starších kolegov v práci, ktorí starnú „spolu s nami“, zato sú stále úspešnou a nenahraditeľnou súčasťou nášho pracovného kolektívu. Oslavovať s kolegami ich 65., či 70. narodeniny už nie je nič výnimočné. Zatiaľ čo naši starí rodičia odchádzali do dôchodku okolo šesťdesiatky a mohli si ešte mnoho rokov aktívne užívať zaslúžený dôchodok, naši rodičia si čoraz častejšie aktívne „užívajú“ dôchodkový vek v práci, no a my …. radšej ani nemyslieť.
Za pravdu mi dávajú aj údaje zverejené hlavným európskym štatistickým úradom Eurostat. Na základe výsledkov za posledných 20 rokov sa miera zamestnanosti s ohľadom na vek výrazne zmenila. Zamestnanosť občanov krajín európskej 28-čky vo veku 25 – 54 rokov je prakticky nemenná (necelých 80%). Avšak u starších osôb vo veku 55 – 64 rokov sa výrazne zvýšila (zo 40% na 65%), a u mladších osôb vo veku 15 – 24 rokov sa naopak znížila.
Dôvody môžu byť rôzne, najmä s ohľadom na špecifiká jednotlivých členských krajín. Najvýraznejší nárast zamestnanosti starších osôb zaznamenali v Nemecku (z 35% v roku 1993 na 70% v roku 2016) a v Bulharsku (z 20% v roku 2000 na 55% v roku 2016). Na Slovensku, rovnako ako v Maďarsku, evidujeme nárast z približne 20% v roku 1997 na 50% v roku 2016.
Pre porovnanie v Česku za zvýšila zamestnanosť starších osôb z 35% v roku 1993 na 60% v roku 2016, v Rakúsku z 30% v roku 1995 začala v roku 2004 postupne stúpať k 50%, vo Veľkej Británii zo 45% v roku 1994 na 62% v roku 2016.
Údaje z Írska kulminujú bezkonkurenčne až okolo hranice 80% (mierne nad 80% v roku 2004 a 85% v roku 2016). V tejto krajine je však celková evidovaná miera zamestnanosti veľmi vysoká: zamestnanosť mladších osôb sa zvýšila z necelých 70% na 80% a zamestnanosť osôb vo veku 25 – 54 rokov dosiahla v roku 2016 hranicu až 90%. Veľmi podobné je to vo Švédsku, kde zamestnanosť starších osôb dosiahla v roku 2016 úroveň 75%.
Naopak k poklesu v zamestnanosti starších osôb vo veku 55 – 64 rokov, podľa evidovaných štatistických údajov, došlo len v dvoch krajinách a to v Rumunsku (od roku 2002 pokles o 10%) a v Grécku (zo 40% v roku 1993 na 35% v roku 2016).
(spracované podľa: www.ec.europa.eu/eurostat/data)
