Diskriminácia a mobbing na pracovisku - zabráňte porušovaniu svojich práv

Naše ľudské práva, ľudskú dôstojnosť vo všeobecnosti chráni najmä Ústava Slovenskej republiky, antidiskriminačný zákon a ďalšie zákony. Zásadami rovnakého zaobchádzania na pracovisku sa zaoberá i Zákonník práce.

Ako diskrimináciu definovať

Diskrimináciu rozdeľujeme na priamu (s osobou sa zaobchádza menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii), nepriamu (navonok neutrálne rozhodnutie, pokyn, prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou), obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih. Diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Čo nám zabezpečuje zásada rovnakého zaobchádzania

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Diskriminácia na pracovisku

Zákaz diskriminácie platí už pri pracovnom pohovore, prijatie do zamestnania nemôže byť ovplyvnené napríklad tým akú máte farbu pleti, či ste žena, alebo muž, aká je vaša viera, koľko máte detí, ako ste sexuálne orientovaní a ďalšími dôvodmi, vymenovanými v zásade rovnakého zaobchádzania.

Zamestnávateľ sa vás nemôže na tieto fakty ani pýtať, pokiaľ rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú. Príkladom tzv. „pozitívnej diskriminácie“ môže byť zdravotné postihnutie zamestnanca, ktorý nie je zdravotne spôsobilý, ak to vyžaduje povaha zamestnania alebo činnosti, vek zamestnanca, pri ktorom zákon stanovuje minimálnu, či maximálnu hranicu veku, tehotná zamestnankyňa, ktorá nemôže vykonávať určité činnosti, ktoré by mohli ohroziť vývoj dieťaťa a pod.

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania je potrebné vykonávať už preventívne, zamestnávatelia musia svojimi opatreniami diskriminácii predchádzať.

Vo všeobecnosti platí, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania sa týka všetkých oblastí pracovnoprávnych vzťahov, napríklad pri prijímaní zamestnanca, vrátane inzercie, pri pracovných podmienkach, platových podmienkach, pracovnom čase, nepeňažných výhodách, procesoch, povinnostiach a kompetenciách na pracovisku, vzdelávaní, čerpaní dovoleniek, angažovaní sa v odboroch.  

Čo je to mobbing?

Mobbing (šikana) označuje najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku. V prípade, že sa zamestnanec zameria na iného zamestnanca, alebo sa viacerí spolčia proti tretiemu za účelom ponižovania, osočovania, snažia sa klebetami znepríjemniť inému pobyt v práci, sabotujú jeho prácu, jednoznačne sa jedná o prejavy mobbingu.

Mobbing často vzniká v prípadoch ak sa nejaký pracovný či osobný konflikt nerieši, či nevyrieši. Ľudia často nedokážu prijímať konštruktívnu kritiku, ťažko prijímajú názor iných a aj malý pracovný konflikt môže zasiahnuť do osobného vzťahu ľudí.

Bossing

Ďalšou formou šikanovania na pracovisku je tzv. bossing, kedy sa šikanovania dopúšťa nadriadený pracovník na svojom podriadenom. Nadriadený pracovník poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, sťažuje či znemožňuje mu jeho prácu. Bossing sa vyvíja a stupňuje, zhoršuje vzťahy na pracovisku a zvyšuje nadradenosť vedúcich.

Bossing sa prejavuje prehnaným kontrolovaním plnenia povinností alebo dochádzky, neschválením dovolenky bez príčiny, arogantným správaním, slovnými urážkami, nedocenením práce či častou a neoprávnenou kritikou, zosmiešňovaním pred kolegami, zadávaním príliš zložitých úloh (na ktoré nemá podriadený kvalifikáciu alebo sú nesplniteľné), privlastňovaním práce podriadeného, sexuálnym obťažovaním, bezdôvodným vyhrážaním výpoveďou atď.

Ako sa brániť?

Ak došlo k diskriminácii a porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, môžete, či mali by ste danú situáciu riešiť. Možností je viacero, záleží na vás, ktorú si vyberiete, prípadne ak neuspeje jedna, môžete pokračovať inou cestou.

Môžete podať sťažnosť zamestnávateľovi, ideálne prostredníctvom personálneho oddelenia, pokiaľ vám ujmu spôsobí nadriadený zamestnanec, môžete podať sťažnosť vyššiemu nadriadenému.

Ak sa nedovoláte nápravy, môžete sťažnosť podať na úrad práce, rodiny a sociálnych vecí, či na inšpektorát práce.

V prípade, že vaša sťažnosť nebola uspokojivo vyriešená, alebo nebola vyriešená vôbec, môžete sa obrátiť so žalobou na súd. Ak si myslíte, že diskriminačné chovanie zasahuje do vašej ľudskej dôstojnosti, môžete podať na súd aj žalobu na ochranu osobnosti.

V prípade, že by boli porušené vaše základné práva, ktoré sú obsiahnuté v Ústave Slovenskej republiky a diskriminačné správanie by vychádzalo zo subjektov štátnej správy, orgánov samosprávy či súdu, môžete podať sťažnosť na ústavný súd.

Pokiaľ sa nedomôžete svojich práv v rámci vnútroštátnych možností, môžete sa domáhať svojich práv aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, avšak len v prípadoch, kedy boli porušené tie práva, ktoré sú uvedené v dokumente -Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažnosť sa podáva na štát, ktorý porušil vaše práva a vy ste sa nedovolali spravodlivosti.

V prvom rade je však dôležité akejkoľvek forme diskriminácie predchádzať. Zamestnávateľ by mal prostredníctvom svojej firemnej kultúry, sociálnej politiky, formou noriem, predpisov, etického kódexu a ďalších opatrení zabezpečiť pracovné prostredie tak, aby vaše ľudské práva, vaša dôstojnosť ostala neporušená a vy ste boli spokojní v pracovnom prostredí, v ktorom sa nachádzate.