Nezáväzná cenová ponuka pre firmy
Nezáväzná cenová ponuka pre firmy
Koľko ľudí potrebujete ?
Vyplňte nižšie údaje
Firma
Vyplňte meno
Vyplňte telefónne číslo
Vyplňte email
*Povinné údaje
Vyplňte nižšie údaje
Vyplňte miesto
Musíte súhlasiť s podmienkami.
Cookies nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Používaním/Zobrazovaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním a uchovávaním cookies. Viac
Viac informácii Ok
knihy a okuliare na pláži
kariéra

Viete, čo sa spýtať na pracovnom pohovore? Poradíme, ako zaujať!

kariéra

Čo sú to soft skills a ako vám pomôžu vo vytúženej kariére?

zamestnávateľ

Dovolenka 2021 – všetko o jej nároku a čerpaní

knihy a okuliare na pláži
Ing. Martina Némethová

29.4.20217 min. čítania

Podmienky vzniku nároku a čerpanie dovolenky sú stanovené v zákone č. 311/2001 Z.z. – v Zákonníku práce v platnom znení.

 

Kto má na dovolenku nárok?

Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi v pracovnom pomere, t.z. zamestnancovi, ktorý má so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu. Nárok na dovolenku nevzniká v prípade uzatvorenia dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta).


Dovolenka za kalendárny rok vzniká zamestnancovi v prípade, že pracovný pomer trvá nepretržite u toho istého zamestnávateľa a odpracoval u neho aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok  vzniká vtedy, ak pracovný pomer zamestnanca trval len časť kalendárneho roka, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa.

Dovolenka za odpracované dni vzniká zamestnancovi v prípade, že mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, alebo jeho pomernú časť pretože neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní. Dĺžka takejto dovolenky sa stanovuje ako jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka patrí zamestnancovi, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Nárok na dodatkovú dovolenku je v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.


Na koľko dní dovolenky má zamestnanec nárok?

Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne.

Najmenej na 5 týždňov dovolenky má zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov  a zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa.

Trvalou starostlivosťou o dieťa sa rozumie osobná starostlivosť zamestnanca o vlastné neplnoleté dieťa a tiež zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do osobnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Tieto skutočnosti musí zamestnanec nahlásiť písomne zamestnávateľovi, rovnako ako aj ukončenie trvalej starostlivosti o dieťa.

Dovolenka je najmenej 8 týždňov v prípade pedagogického zamestnanca, vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.


Krátenie dovolenky

Dovolenku môže krátiť zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Za prvých 100 zameškaných  pracovných dní je možné dovolenku krátiť o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku zamestnanec nepracoval z dôvodu:

-        výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,

-        čerpania rodičovskej dovolenky,

-        dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,

-        dôležitých osobných prekážok v práci,

-        za každú neospravedlnene zameškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú,

-        zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu.


Dovolenka sa zamestnancovi nekráti:

-         za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,

-        za obdobie materskej dovolenky.

Napriek kráteniu, zamestnávateľ musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenku aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.


Kto určuje čerpanie dovolenky?

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, musí ju ale odsúhlasiť so zástupcami zamestnancov a následne prerokovať so zamestnancom. Zamestnanec by mal mať možnosť čerpať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Musí sa však zároveň prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, avšak v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej 7 dní vopred. V oboch prípadoch je možné dané obdobie skrátiť výnimočne len so súhlasom zamestnanca.

Ak zamestnávateľ zmení zamestnancovi čerpanie dovolenky alebo ho odvolá z dovolenky, je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.

Dovolenku nemožno  nariadiť ani čerpať v prípade pracovnej neschopnosti zamestnanca a počas jeho materskej a rodičovskej dovolenky. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

V prípade, že nie je možné dovolenku vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu čerpania materskej a rodičovskej dovolenky a v prípade pracovnej neschopnosti, dovolenka neprepadá,  zamestnávateľ poskytne možnosť čerpania zostatku dovolenky po ich skončení.


Aká je výška náhrady mzdy za dovolenku?

Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku, ktorá presahuje 4 týždne ani do konca nasledujúceho roka, patrí mu za tieto nevyčerpané dni náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Prvé 4 týždne je možné preplatiť len pri ukončení pracovného pomeru.

Ak by bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy za dovolenku na ktorú mu nevznikol nárok alebo ho stratil, je povinný túto náhradu vrátiť, v opačnom prípade by to bolo neodôvodnené obohatenie.

Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí vyčerpať prednostne.